Nerovný boj

Nerovný boj  V tú noc pred najdôležitejším zápasom mojej trénerskej kariéry, som nemohol oka zažmúriť. Akokoľvek som sa snažil nemyslieť na to čo ma čaká, nedarilo sa mi to. V hlave sa mi preháňali desiatky možností pre vhodný a najmä účelný výber stratégie. Je to vlastne smiešne, pretože som dopredu vedel, že nech urobím čokoľvek, nech moje rozhodnutia budú akokoľvek premyslené a takticky vyspelé je moja šanca, vlastne šanca môjho týmu na úspech menšia ako nulová. Ale dobre to poznáte. Ten pocit zúfalstva, že aj keď s vecou nemôžete pohnúť ani doľava ani doprava, hore či dole, napriek tomu sa o to snažíte. Je to podobné, ako keď vás šmaria do prostred Atlantického oceána. Viete, že na breh nedoplávate, ale budete sa o to pokúšať a dúfať v zázrak alebo čosi podobné. Neutopíte sa bez boja. Asi takto som nad celou vecou premýšľal aj ja.